Pri príležitosti Svetového dňa sociálnej práce sme mesiac marec 2023  realizovali na fb  video anketu, do ktorej sa zapojilo 14 kolegom/gýň ,  za čo IM srdečne ĎAKUJEME!  Vyjadrovať sa bolo možné videovizitkou, či písomnou formou na mail.

Očakávali sme viac reakcií, aby sme mali validnejšie informácie na témy:

 1.Ako vidíte aktuálne vykonávanie sociálnej práce v SR?

 2. Ako sa cítite REŠPEKTOVANÍ:

Dovoľujeme si anketu  UZAVRIEŤ  nasledovne:

Väčšina vyjadrených  kolegýň/gov  sa cítia rešpektovaní  od klientov a rodinných príslušníkov a známych.

Čo sa týka systému a verejnosti, tam sa cítia všetci 14ti nerešpektovaní.  Kolegyňa z posudkových činnosti pomenovala, že má odpracovaných 30 rokov a nikdy nezažila ani len supervíziu až tento rok 1 krát, čo je naozaj smutné. Zvlášť, keď supervíziu  máme  legislatívne ukotvenú,  už do roku 2005 a 2008.

Všetky vyjadrené názory apelovali na finančné nedocenenie a chýbajúci systém prevencie pred zástupnou traumatizáciou z únavy  súcitenia resp. syndrómom vyhorenia.  Sme neviditeľné povolanie? Neuznané systémom?

Napriek tomu respondenti o sociálnej práci a jej vykonávaní referovali ako o povolaní, ktoré ich napĺňa, dáva im zmysel a majú ho radi. Zaujímavá a prekvapivá  paradoxná intencia.

Užitočné  boli i príspevky o fungovaní benefitov v Austrálii od kolegyne Mgr. Janky Berešovej, ktorá tam pracuje a podelila sa s nami. Tiež  Mgr.  Andrea Podešvová,  vystihla sociálnu prácu v Taliansku, že začína JEDNOTLIVCOM V PRIMÁRNEJ PREVENCII. Nedominuje   sekundárna a terciálna sociálna práca ako u nás. A podľa jej názoru nás naše štruktúry blokujú v praktickosti a strácame v štuktúrach empatiu a partnerský prístup ku klientom. V ich systéme už prichádzajú k mame, ktorá má 3 malé deti a je samoživoteľka a „nemá problém“. Oni ju zachytávajú  a sú protektívni, aby predišli patológii v rodine.  

Máme NÁDEJ, že o rok pribudne viac video vizitiek a tým i pohľadov, skúseností, zdieľaní ako sa máme a čo potrebujeme!