ROZHOVOR: „Edukácia diabetikov je veľmi dôležitá“

Mgr. Ivan Lenorák je predsedom Základnej organizácie Zväzu diabetikov Slovenska Petržalka. Taktiež je jedným zo zakladajúcich členov Slovenskej komory SP a ASP. Pri jednom spoločnom stretnutí sme sa zhodli na tom, že by pre Vás mohlo byť užitočné dozvedieť sa viac o oblasti, v ktorej sa dlhé roky aktívne angažuje.

Vážený pán Mgr. Ivan Lenorák, môžete nám prosím v krátkosti predstaviť činnosť vašej základnej organizácie?

Sme občianske združenie, ktoré sa zameriava na vzdelávanie a edukáciu pre klientov s ochorením Diabetes mellitus (DM). Cieľom našej organizácie je naučiť klientov s ochorením DM plnohodnotne žiť a k tomu je potrebné vzdelávať hlavne aj ich rodinných príslušníkov, vrátane najbližšieho okolia. Z toho vyplýva potreba zastrešiť veľkú skupinu. Najlepšou formou vzdelávania je viac denný edukačný pobyt pre našich členov ako aj ich rodinných príslušníkov. Táto forma je však finančne veľmi náročná tak ju dopĺňame edukačnými stretnutiami v pravidelných trojmesačných edukačných cykloch a niekedy aj dvojtýždenných osobných edukačných stretnutiach. Diabetik ovplyvňuje stav svojho ochorenia až v 85%, zostávajúce percentá závisia od zdravotného personálu a liečiv. Partner diabetika veľmi ovplyvňuje správanie sa zdravotne postihnutého a pomáha mu udržiavať zdravotnú kondíciu ŤZP. Z tohto dôvodu sme zaviedli zvýhodnené členstvo v našej občianskom združení pre rodinného príslušníka. Pracujeme pre obyvateľov hlavného mesta a aj širokého okolia.

Sociálne pracovníčky a pracovníci môžu vychádzať z presvedčenia, že diagnóza diabetes mellitus je výhradnou oblasťou spadajúcou pod zdravotníctvo. Vy sa však domnievate, že aj služby sociálnej práce sú pre klientov s touto diagnózou potrebné. Môžete prosím uviesť dôvody, ktoré Vás vedú k tomuto názoru?

V našom zdravotnom systéme zatiaľ prevláda názor, že zdravotná starostlivosť po odbornej stránke poskytuje hlavne zdravotný personál. Pritom sa presúva zodpovednosť za svoj zdravotný stav na samotného občana. Odborný lekár špecialista (diabetológ) pri svojej práci má malý časový priestor na edukačnú činnosť a venuje veľa zo svojho voľna na edukáciu klienta. Tento rozpor je evidentný v ohodnotení lekára špecialistu diabetológa, zdravotnou poisťovňou za vzdelávanie pacienta s ochorením DM. Toto ochorenie je celoživotné s potrebou stále si dopĺňať svoje vedomosti. Tu môže pomôcť klientovi práve naša odborná činnosť nakoľko máme na Slovensku edukátorov sociálnych pracovníkov zo špecializáciou pre edukáciu diabetikov. Naša organizácia je občianske združenie, ktoré pracuje bez nároku na finančné ohodnotenie a pri komunikácii s orgánmi nášho štátu si pripadáme ako Don Quijote, ktorý bojoval s veternými mlynmi. Pritom sa staráme a pomáhame zdravotne postihnutým.

Môžete mi prosím povedať viac o úlohe sociálnych pracovníkov – edukátorov, ktorí poskytujú klientom, o.i. špecializované sociálne poradenstvo? Ako prebieha ich tréning a ktoré špecifické vedomosti či zručnosti by mali mať?

Je nás v komore SP a ASP viac, ktorí sa venujeme diabetikom a berieme to ako naše poslanie. Všetkých osobne poznám a veľmi si ich vážim za činnosť, ktorú nezištne robia. Veľa z nás organizuje rôzne podujatia pre diabetikov a aj diabetické deti. U detí je to spojené so vzdelávaním rodičov, ktorým treba pomôcť preklenúť počiatočný šok zo vzniknutej situácie pri zistení ochorenia a cez rodiča naučiť dieťa zdravo a plnohodnotne žiť. Pre väčšinu z nás je to niekoľko desaťročná činnosť. Z tohto dôvodu som aj ja absolvoval VŠZaSP. Pri vzdelávaní sme išli opačným postupom ako býva zvykom – najskôr sme získali vedomosti z praxe, nakoľko sme pôsobili v občianskych združeniach na celom Slovensku a potom sme absolvovali odborné štúdium na VŠ. Ako edukátori pre DM sa stretávame na rôznych podujatiach, kde máme odborné prednášky a aj sami sa na prednáškach odborne podieľame. Nakoľko sme v pracovnom vzťahu u zamestnávateľa, nemôžme sa venovať nášmu poslaniu celodenne. A práve toto nás prirodzene obmedzuje v našej činnosti.

Ktoré zmeny – v krátkodobom aj dlhodobom horizonte by podľa Vás prispeli k rozvoju sociálnej práce v tejto oblasti?

Činnosť sociálnych pracovníkov je podmienená príjmom štátu a prerozdelením na sociálnu činnosť. Len dobre hospodáriaci štát môže poskytovať kvalitnú sociálnu starostlivosť. Mrhanie financií je priamo úmerné na zmenšovaní sociálnych podporných programov. Je všeobecne známy fakt, že zdravá populácia prináša väčší príjem štátu. Z toho vyplýva nutnosť starať sa o zdravie občanov. Odchod občana do invalidity alebo zdravotné postihnutia sú aj následkom zlej starostlivosti o občana. Podchytenie zdravotne postihnutých a zaangažovanie ich do procesu starostlivosti o svoje zdravie je cesta, ako predĺžiť ich pracovné začlenenie v spoločnosti a posúvanie odchodu z pracovného procesu. Tu sa natíska otázka, prečo je edukácia diabetických pacientov zabezpečovaná dobrovoľnými pracovníkmi zapálenými pre pomoc diabetikom. Samozrejme je veľa podporných materiálov, brožúr, letákov a článkov na internete. Tieto však nenahradia odbornú konzultáciu s edukátorom.

Je mojou víziou, že si to uvedomí aj Ministerstvo zdravotníctva spolu s Ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny začnú sa zaoberať edukáciou diabetikov na povinnej profesionálnej úrovni.

Ďakujeme veľmi pekne za Váš čas a Vaše odpovede.